kooperativizmus

„Ľavica potrebuje víziu. Musí začať bojovať za záujmy pracujúcich ľudí, za nové ekonomické alternatívy- za nový socializmus. Musí ju ponúknuť ľavica, lebo ináč ju ponúkne nejaký fašista, iracionálny nihilista či demagóg.“ ukončuje svoju knihu Antikapitalista v roku 2018 Ľuboš Blaha. Najľavicovejší politik NR SR, ako o sebe píše na svojom facebooku.

Ľuboš Blaha však napísal viacero publikácií. V rokoch 2012 až 2015 mu vyšli knihy Matrix kapitalizmu, Späť k Marxovi a Európsky sociálny model. Veľa dobrej ľavicovej teórie. Pokúsil sa dať aj nejakú víziu teórie spravodlivosti, ale toto dopadlo tak, ako u väčšiny teoretikov. Skomolené, neisté filozofické blúznenie a možno až na smiech. Človek, ktorý niečo navrhuje bez skúseností a istoty toho, čo a prečo to chce docieliť, je pri tvorbe vízie bezmocný. Aj keď jeho teoretické zhrnutie doterajšej ľavicovej literatúry bolo urobené dobre, to treba uznať.

Ľuboš Blaha však skompletizoval aj rôzne systémové návrhy. Je isté, že v tom má prehľad. Vie ako vyzerajú a je ťažké to prehliadnuť. Jednoducho majú v podstate iba dva alebo tri body a tie sa potom rozvíjajú. Aj keď vlastne sa najčastejšie nerozvíjajú nijako, lebo aj na to je potrebné mať predstavu a vedieť presne čo robíte. Potom vám ďalšie materiály iba potvrdzujú realitu, o ktorej ste presvedčený. Ak je správna a vy sa nemýlite, tie vám budú dávať za pravdu. Nech sa deje čokoľvek. Takto je z toho najčastejšie výstrel do neznáma. Ale to, že v tom má prehľad, je isté. Iba ak by jeho knihy písal niekto iný a on ich ani nečítal.

O navrhnutie niečoho som sa pokúsil aj ja. Nie preto, žeby som po tom túžil a roky to hľadal v existujúcej literatúre, ako to urobil práve on, ale aj mnohí iní. Ale preto, lebo som niečo spoznal a videl na vlastné oči. Po univerzite ma to ťahalo do sveta a živil sa rôznymi prácami. Najčastejšie tvorbou hodnôt, nie nejakým špekulantstvom rôzneho druhu. Potom sa rozvidnievalo, až prišiel výsledok množstva skúseností. Bola z toho alternatíva. Tiež iba v dvoch, možno troch bodoch. Ale vedel som hneď, čo chcem docieliť. Dokonca definoval, či uzavrel asi viacero vecí ako prvý. Tiež len prirodzeným rozvíjaním a poskladaním mozaiky. Ktorej podstatou boli praktické skúsenosti, bez nich by to nešlo.

Bola z toho kniha v roku 2015 a už vtedy išlo o najviac realistický a zdôvodnený návrh, aký niekto dovtedy ponúkal. Prechod na skutočnú trhovú ekonomiku bez toho, aby sa niečo niekomu bralo, alebo okrádalo. Napísaná trochu menej vedeckým spôsobom, ale mala jasný zámer, cieľ a mierumilovnú cestu. Aj keď som ju písal v ťažkých podmienkach a dosť ťažkom období. Dnešný režim slobodne zmýšľajúcich ľudí hádže na perifériu. Často končia pod mostom, jednoduchšie povedané. A ja som na rozvoj vízie potreboval vnútornú slobodu a priestor. Ťažko vysvetľovať niekomu, kto niečo také nerozvíjal či nerobil. Ale tak nejako to funguje.

Kniha vznikla náročným spôsobom, bola výsledkom množstva skúseností a overenej reality a už vtedy bola táto teória z každého pohľadu omnoho ďalej, ako všetky doterajšie.

Kombinácia dvoch dôležitých bodov bola k tomu prvou. To som ešte vtedy nevedel. Alebo presnejšie, nebol si tým istý. Dnes to píšem relatívne s istotou. Aj vďaka práci Ľuboša Blahu, ktorý si toto všimnúť musel určite. Tento prototyp tiež človeka, tzv. najľavicovejší politik na Slovensku, vytrvalo hľadajúci alternatívu a pomoc pracujúcim, toto vedel od začiatku. Nebolo možné, aby si to nevšimol. Nielen že som mu o tom písal osobne, na svoje články využíval aj ten istý portál ako ja. Jednoducho také niečo tomuto človeku muselo doslova vybiť oči.

Pomoci a odozvy sa mi nedostalo. To, čo bolo umožnené jemu, aj keď dôvody u mňa boli stonásobne väčšie. Teda aby mi niekto umožnil to rozvíjať ďalej bez toho, aby sa zo mňa nestal otrok režimu a nevybrali mi mozog z hlavy ešte predtým, ako túto vec dokončím. To, čo bolo umožnené jemu, to už on ďalej podať nevedel. Priestor na ďalšiu prácu a rozvíjanie, aj keď u mňa možno aj priestor na prežitie a veci, na ktoré som právo už v tej dobe mal stále menej a menej.

Dnes je z toho bezkonkurenčne najviac zdôvodnený projekt na trhu. Alebo jednoducho na svete. Historicky, ako aj geograficky. Už som omnoho ďalej a to, čo bolo bezkonkurenčne najďalej pred niekoľkými rokmi, dnes je pre dnešných odborníkov niečo ako hviezda na oblohe. V nedohľadne. Okrem vízie a zdôvodnenej cesty je k tomu prvá empiricky podložená analýza. To už píšem s istotou. Jediné, čo tomu chýba, sú odborné diskusie. čoho sa dnešné osobnosti akosi záhadne boja. Je to vízia ľavice, ale asi aj pravice. Ekonomika postavená na princípoch trhového mechanizmu a demokracie, kde výrobné prostriedky budú vlastniť ľudia spoločne. Akýsi ideál. Možno dokonca to, čomu hovoril Marx vo svojich cieľoch a kde sa cez socialistický model chcel dostať. Ten mal byť podľa neho len prechodnou fázou, nedával tomu dlhodobú trvanlivosť ani on. Snahou bolo aspoň na nejaký čas zbaviť spoločnosť princípov úžery a útlaku, ktorý produkuje kapitalistický režim od nepamäti. Napriek jeho pozitívam, ktoré priniesol. Tak nejako to hovoril a asi toto bude práve tou konečnou fázou. Teda asi určite, čo ja potrebujem potvrdiť v diskusiách. Toto som sa mimochodom tiež dočítal v knihách pána Blahu.

Treba povedať, že som prosil na všetky strany. aj keď u Ľuboša Blahu očakával asi oprávnene a on mi vzhľadom na jeho akademickú prácu, ktorá ho do politického ringu dostala, mal hodiť červený koberec a priviesť do ringu novodobých ničomníkov a povedzme si úprimne, ekonomicko riadiacich analfabetov a úžerníkov. Teda dnešných politikov či tzv. ekonómov. Ďalej, ako k rozdávaniu natlačených miliónov či miliárd, sa tieto osobnosti nedostanú. Ich mentálna výbava a vývoj ich ďalej nepustí. Toto púšťa kapitalistický režim do politiky. Úžerníkov, klamárov, pokrytcov a primitívov. Vízia teda musela vzniknúť a rozvíjať sa bez pomoci tejto bandy ľudských trosiek.Tak aj empirické zdôvodnenie bolo robené popri práci čašníka v zahraničí, opäť cez turbulentné obdobie. Chodiť medzi ľudí, nosiť im víno a taniere, pričom v hlave mať grafy a rozvoj štatistík, to jednoducho sťažuje akúkoľvek prácu. Ale vzniklo teda aj to.

Dnes pracujem na stavbe v Holandsku a tento týždeň som tupo čumel do hliny, ktorú som nosil. U nás sa vraví, že som kukal jak bager na tvardu hlinu. Pritom rozmýšľal nad celým sledom udalostí a tým, čo vidím v telke. Bandu primitívov, ktorá okrem medziľudských problémov nedokáže urobiť a riešiť nič iné. Všetkých som prosil o pomoc a posunutie do diskusií. Niektorých aj osobne. Veľké manažérske a osobnostné esá režimu. Na druhej strane nášho Ľuboša Blahu, ktorý akurát vrieska o tom, ako niekto môže týrať novinárov za zatajovanie niečoho v kontexte s vakcínou Astrazeneky. Ten istý Ľuboš Blaha, ktorý mi medzičasom verejne sľúbil odbornú diskusiu, kde sa budú moje slová potvrdzovať. Za určitých, už splnených podmienok. A ja som si jeho prísľub nahral a po splnení jeho podmienok zverejňoval. Okamžite ma odstránil zo svojho profilu, aby mohol vyvrieskovať pre takých, ktorí takýmto ľudským troskám ešte veria a kritiky sa boja. Náš veľký ochranca slobody slova, ochranca pracujúcich a hľadač vízie. 

V roku 2018, niekoľko rokov po vzniku mojej alternatívy, o ktorej už dávno vedel, zrejme na tých demagógov či nihilistov myslel práve mňa. Vízie nevznikajú často, povedzme si úprimne. Na to musí zapadnúť mnoho vecí, ktoré u mňa zapadli ako v mozaike. Namiesto hľadania cesty k alternatíve, videl vo mne dlhodobo nejakú hrozbu. A z človeka, ktorý predtým vo svojich knihách píše o hrozbách odstraňovania poctivo uvažujúcich ľudí a drastických metódach v rámci kapitalizmu, sa pomaly stal jedným z nich. Jednoducho tento režim vytvorí do riadiacich a politických štruktúr len debila. Toto z nich spraví moc. Z ľudí, ktorí neokúsili poctivú prácu a vychovaní boli na klamstvách, formovaní kariér či pokrytectve. A to na oboch stranách. Ale Ľuboš Blaha pri tomto slede udalosti a po potvrdení mojich slov skutočne ašpiruje na ocenenie najväčšieho politického pokrytca a podvodníka ľudskej histórie. Asi je na to dobre nabehnuté. Alebo žeby svoje knihy skutočne nepísal sám a ani ich nečítal? No nezdá sa mi, žeby to náš ochranca pracujúcich, bojovník za slobodu slova a hľadať tej pravej vízie dokázal takto oklamať. Ale to by na ocenení asi nič nemenilo, povedzme si úprimne. Len hľadám nejaký bod, ktorý by v tomto beznádejnom prípade mohol povedať aj niečo iné. Keďže mi jeho práca v projekte nezištne pomohla. No tu sa to skutočne nedá. Neviem si pomôcť.

Čo myslíte? Čo taký človek potrebuje? Víziu, alebo psychiatra?

 viac k projektu na www.kooperativizmus.sk