Dlhoročný výskum projektu Kooperativizmus, ktorý viac ako desať rokov prebiehal mimo oficiálnych vedeckých štruktúr, dnes úspešne prechádza prísnym sitom svetovej vedy. Aj vďaka využívaniu najmodernejších technológií postupujeme takmer nadčasovým tempom. Na svete je v krátkom čase tretí vedecký článok, ktorý sa snaží prinášať ďalšie odpovede na kľúčové otázky dneška v rámci ekonómie – na otázky, na ktoré mainstreamová ekonómia zatiaľ nenašla uspokojivé riešenia.
Hľadáme skutočné zdroje rastu produktivity
Vo verejnom priestore počúvame množstvo sľubov o oživení ekonomiky. Problémom je, že málokto dokáže na základe hĺbkových analýz vysvetliť, čo ju skutočne oživuje. Starý predpoklad, že technologický pokrok a objem kapitálu sú hlavnými a postačujúcimi spúšťačmi prosperity, v posledných desaťročiach narazil na realitu. Zjavne to neplatí.
Môj výskum sa preto zameral na hľadanie odpovedí cez hlbší a komplexnejší pohľad, ktorý sa zatiaľ prehliadal. Na veličiny:
- Rozdelenie kapitálu v spoločnosti a mzdové rozdiely.
- Vplyv dedičstva na demokratické mechanizmy.
- Úroveň demokracie vo firemnom prostredí.
- Vplyv trhového mechanizmu a politickej demokracie na produktivitu.
Analýzy v horizonte niekoľkých storočí ukazujú jasné prepojenie týchto faktorov s dlhodobo udržateľným rastom produktivity. Ide o aplikáciu nového teoretického aparátu, ktorý som rozvinul a nazval „Makroekonomická demokracia“. Tento koncept, predstavený v mojich predchádzajúcich štúdiách, rozširuje pojem demokracie z čisto politickej roviny aj do ekonomického a inštitucionálneho prostredia.
Od „garážového“ výskumu k svetovej vede
Hoci sa dá predpokladať, že aj svet akademických publikácií je do istej miery začarovaným kruhom ovplyvneným rôznymi inými faktormi ako sú objektívne fakty, ak sa niekto podujme hodnotiť čistý obsah nášho projektu, výsledok je jednoznačný. Aktuálny článok získal od nezávislých recenzentov označenie „fascinujúci“ s veľkým prínosom pre vedu ako takú. Podobné hodnotenia sprevádzali aj predchádzajúce výstupy.
Ide o tretiu vedeckú prácu v krátkom období, ktorá potvrdzuje, že teória Kooperativizmu stojí na pevných akademických základoch. Pre nové makroekonomické architektúry nie je bežné, aby prešli takouto prísnou validáciou – z tohto pohľadu ide zrejme o svetovú raritu.
Nenatierame parapety, opravujeme základy
Krok po kroku sa už pripravujeme na testovanie celého modelu pomocou pokročilých simulácií. Veda tieto nástroje síce vyvinula, ale doteraz ich využívala len na „opravu parapetných dosiek“ na dome, ktorý má pieskové základy a celý sa kýve. Tie dosky sa kazia práve v dôsledku nestability celého objektu. Simulácie, ktoré ignorujú základy, musia byť na konci dňa chybné – čo realita posledných desaťročí opakovane potvrdzuje.
My ideme k jadru. Máme know-how na nápravu samotných základov. Chceme využiť silu rozvinutých simulácií a integrovanej vedy (spojením ekonómie a psychológie) a otestovať stabilitu tejto novej „katedrály“. A to každú jej časť, čomu sa veda doteraz vyhýba.
Vedecký únik vpred vs. spoločenské limity
Táto fáza bude do veľkej miery závisieť od grantovej podpory. Výskum stále prebieha popri inej práci, čo progres prirodzene limituje – najmä ak v súčasnom systéme čelíte neistote, ktorá možnostiam posúvať takýto projekt neprospieva.
Zaujímavou otázkou zostáva, či túto katedrálu budem rozvíjať ja ako jej autor so svojím inštitútom a tímom, alebo sa opäť prejavia limity súčasných spoločenských prístupov. Mechanizmy, kedy sú tvorcovia skutočných hodnôt postupne vytláčaní na okraj, aby sa na energii strachu budovali toxické komunity, sú podstatou, ktorú musíme zmeniť, aby spoločnosť mohla napredovať harmonicky. Tento boj je v jadre aj podstatou pravého kresťanstva či iných náboženstiev a v histórii bol opakovane zdôrazňovaný mnohými učencami a duchovnými autoritami. Takto poslanie kresťanstva videli napríklad už svätý Augustín v staroveku, ale aj ruský spisovateľ Dostojevskij či francúzsky filozof Girard. Hľadanie odpovede na otázku „ako bojovať za tieto hodnoty v dnešnej dobe“ je kľúčovou témou a ISREP, novozaložený vedecký think-tank, chce na ňu nájsť vedeckú odpoveď. Ide o pravdepodobne najprogresívnejší prístup, aký bol kedy v tejto problematike využitý.
Mimochodom, aj mechanizmy ľudského skupinového správania (vylučovanie, ostrakizmus a tvorba moci cez takéto procesy), ktoré som odpozoroval v realite a zapracoval do projektu, a ktoré sú súčasťou hľadania tejto odpovede, už nejakí špičkoví svetoví psychológovia po týždňoch skúmania označili za relevantné a vedecky podložené. Redakcia prestížneho časopisu však momentálne čelí nečakanému problému: nájsť v súčasnom akademickom svete dostatočne kompetentných recenzentov, ktorí by dokázali obsiahnuť takýto široký interdisciplinárny záber. Zdá sa, že veda, rozdrobená na úzke špecializácie, dnes len sťažka stíha tempo komplexných riešení. Je to ďalšie potvrdenie, že ideme po neprebádanej, ale o to dôležitejšej ceste.
Cesta z čiernej diery
Všetko nasvedčuje tomu, že ide o zásadný vedecký únik vpred. Jedno je isté: ako spoločnosť smerujeme nezadržateľne do „čiernej diery“. Súčasné nastavenie systému neumožňuje riešiť problémy bez zmeny základných pravidiel, čo dnes veda potvrdzuje a aj táto téma je súčasťou mojich, už validovaných, štúdií.
Projekt nášho ISREP je dnes s najväčšou pravdepodobnosťou jediný s ambíciou riešiť podstatu problémov, ktorý zároveň úspešne prechádza prísnou vedeckou validáciou. Pripravený prejsť akoukoľvek odbornou debatou, čo sa u žiadneho iného pokusu povedať nedá. Možno trochu silné a pre mnohých šteklivé tvrdenie, avšak podložené vedeckým recenzným procesom a je tiež nepriamo obsiahnuté v mojich publikovaných prácach. A my sme pomaly pripravení túto makroekonomickú architektúru testovať cez najprogresívnejšie vedecké metódy. Tu asi niet čo dodať, dostali sme to už ďaleko – a to bez ohľadu na to, ako sa k nám v tejto fáze postavia štruktúry, keďže bez pomoci sa už veľmi ďalej pohnúť nedá. Kde pomaly už nie je otázne, či sú veci správne a všetky naše slová podložené faktami a realitou – to platilo od začiatku. Ale či sa vôbec niekde nájdu ľudia, ktorí sa takýto komplexný pohľad, bez ktorého sa problémy zjavne riešiť nedajú, odvážia odborne posúdiť a zhodnotiť.
Kým veľké inštitúty a nadnárodné organizácie pália miliónové rozpočty na produkciu štúdií, ktoré často len opisujú či podporujú status quo, my sme tento výsledok, ktorý dnes ide aj za obzory vedy, vygenerovali ‚z terénu‘ – na základe tvrdých životných skúseností a praktických pozorovaní, prakticky s nulovými nákladmi. Zrejme platí, že hĺbka poznania reality je viac než neobmedzené rozpočty odtrhnuté od života.
Snaha o vybudovanie vedeckého think-tanku je mimochodom v našom prostredí raritou – ide o hľadanie pravdy cez overiteľné dáta a validovateľné logické súvislosti, nie o predkladanie osobných názorov či manifestov, možno len potrieb nejakých spoločenských štruktúr, ako to u ekonomických think-tankov často býva.
Pripájam link na najnovší článok priamo v prestížnom vedeckom časopise International Review of Applied Economics (IRAE). Mám obmedzený počet voľných vstupov, budem rád, ak sa zmysluplne využijú.
Link na článok: Kliknite sem pre plný prístup k štúdii
Ak budú tieto prístupy minuté, článok v podobe ako išiel do recenzného konania je možné nájsť aj na mojom ORCID profile. Ako aj viac informácií o projekte a ďalšie vedecké práce v rámci projektu: https://orcid.org/0009-0006-7927-2317
Stanislav Jurčišin
Autor projektu Kooperativizmus a zakladateľ ISREP
Stanko Jurčišin čítal som ten tvoj... ...
Celá debata | RSS tejto debaty