Keď som naháňal slovenského Che Guevaru, Ľuboša Blahu po celom východnom Slovensku a chcel od neho odpoveď na záhadu, že ako antikapitalistický bojovník nepomôže pri existencii bezpochyby najviac zddôvodnenej systémovej alternatívy, ktorá kedy bola v éteri, odbil ma. Vraj si mám naštudovať jeho literatúru a stovky strán, kde tie alternatívy ponúka aj on. Urobil som to, naštudoval asi 2000 strán, ale tie akože alternatívy boli zlomok textov a to, že o nich nechcel povedať dve tri slová, ktoré som od neho chcel, som po prečítaní chápal. Ono by bol trochu na smiech, ako to bolo zjavne viacerým, ktorí si to prečítali a dali mu recenzie. Kde to nepriamo naznačili.
LEVEL MÚDROSTI POLITICKEJ GARNITÚRY DOBY JE UŽ MERATEĽNÁ VELIČINA
V rámci tejto predvolebnej kampane som sondoval a u politických strán hľadal to, čo som hľadal Ľuboša Blahu. Pýtal sa na to ich šéfov, prípadne ich prívržencov. Ekonomické stratégie a plány pre budúcnosť však končili na inom vypisovaní šekov na eurofondy, či priamom podplácaní voličov a sľubovaných odmien v rôznej výške. Ktoré mimochodom z veľkej časti naši sľubovači nemali vopred kryté, na čo sa už prišlo. Aj keď samozrejme všetci hovoria opak. Výsledok tohto sondovania je taký, že skutočne nikto nevedel povedať priamo o čo mu ide, čo a ako chce dosiahnuť. Na otázku, prečo si to myslí a ako to chce zddôvodniť, už samozrejme neprišlo. Nevedeli to šéfovia, ani ich prívrženci. Programy som si v takomto prípade nepozeral, teda až na jeden. Ktorý mi ako odpoveď na tieto otázky poslal pán Šimečka. Abstraktné povedanie, že zabezpečíme spravodlivý daňový systém, prípadne že sa bude investovať tam, kde je najväčšia návratnosť je z môjho pohľadu niečo, čo by mal zo seba vydať maximálne stredoškolák. Vysokoškolák by už mohol nejaký pohľad aj mať a aj ho prezentovať. Asi po ich zvolení si hodia mincou a tá rozhodne, či spravodlivý daňový systém v rámci dnešného makroekonomického nastavenia predstavuje rovná, alebo progresívna daň.
NIEKTORÍ SÚ ALE NA TOM LEPŠIE
Ale aby som nebol iba kritický, isté politické kruhy sa už dostali vo svojich myšlienkach ďalej. Saska už priamo povedala, že budú bojovať za rovnú daň. A sympatické je aj to, že to zddôvodnili. Len smutnejšie ako. Oni to zddôvodnili tromi rokmi na prípade Slovenska, keď sa počas existencie rovnej dane zvýšil HDP. Pre ilustráciu a predstavivosť, čo to v rámci ekonomickych vied asi znamená. Pri snahách o presadzovanie kapitalistických myšlienok a poukazovaie na jedinú najsprávnejšiu cestu na tejto zemeguli dokázali prokapitalistickí ekonómovia urobiť klamlivú analýzu 50 rokov, ktorá hovorila, že ak majú kapitalisti dosť a veľmi veľa, potom sa delia s inými a majú viac všetci. Túto pseudopravdu dnes už história vyvrátila, manipulačne zobrali medzivojnové obdobie. Na tomto príklade sa dá zobrať level múdrosti takto argumentujúceho politika, ktorý sa radí k ekonomickým top expertom našej krajiny. Samozrejme je rovná daň pri raste HDP z dlhodobého pohľadu vysoko neefektívna a je to v tomto prípade jasnou záležitosťou a v tomto prípade už dlhodobo dokázané. Ale aspoň niekto v rámci politického predvolebného boja niečo aj zddôvodňoval a to je skutočne sympatické. Len zobrať jednu krajinu, kde HDP dokáže zvýšiť aj jedna umelá investícia, pričom obdobie až troch rokov je niečo, čo asi stojí za povšimnutie a naznačuje level, kde sa politická a odborná garnitúra doby v skutočnosti nachádza.
ŠTATISTICKY TO VYCHÁDZA NA POMER 1:1000
Videli sme asi okrem odborného aj morálne spoločenské dno, ktoré v tomto prípade bezpochyby umocňuje existencia niečoho zddôvodneného, čo by mohlo tieto debaty o vlastných kšeftoch nahradiť odbornými debatami založenými na historických súvislostiach a celospoločenských riešeniach. Nie riešeniach pre hŕstky ľudí, či už vlastníkov kapitálu, príslušnikov nejakej politickej strany, či nejakej ideológie. Riešenia založené na súvislostiach a dôkazoch. Ak si zoberieme, že analýza správnosti cesty do budúcnosti kooperativizmu je založená na 300 rokoch historických potvrdzovaní v globálnom meradle, tak pri porovnaní s týmto nešťastím, ktoré prebehlo v kampani s váhou až troch rokov a malého priestoru minulosti môžeme konštatovať, že to obsahuje minimálne 1000 krát viac ako to, čo ponúkli všetci.
LEVEL KOOPERATIVIZMU AKO FRANCÚZSKA REVOLÚCIA, ČI ZAVÁDZANIE KOMUNISTICKÝCH PRINCÍPOV..
Historická a argumentačná sila kooperativizmu je bezpochyby takého formátu, ako boli projekty spravodlivosti typu Francúzskej revolúcie, či zavádzania komunistických princípov. Francúzska revolúcia bola založená na masakroch na ulici, kde obyčajní ludia už nevideli inej možnosti. Mala prakticky nulové odborné krytie a ľudia netušili, čo v konečnom dôsledku prinesie vtedajšie zrušenie šlachty. Komunistický pokus bol už robený v modernej priemyselnej dobe a hlavne na vedeckejšom podklade. Aj keď pri porovnani z možnosťami dnešnej doby asi len náznakom tohto prístupu. Malo to tiež krvilačnú predohru a predchádzalo mu mnoho nespravodlivosti, tiež to nakoniec dopadlo neslávne. Aj keď prinieslo logicky ďalšie obrovské a nevyhnutné pozitíva. Kooperativizmus je jednoznačne v takejto kategórii spoločnekých zmien. Rozdiel a posun je asi v tom, že vedeckosť sa úplne zavŕšila, čo je asi aj vďaka vyspelosti doby, ktorá je na to pripravená. Je to bezpochyby najvedeckejšia práca a projekt, ktorý kedy bol pri takýchto snahách o stratégie predstavený a bol k tomu aj realizovateľný. A samozrejme posun oproti Francúzskej revolúcii, či komunistického pokusu je aj v tom, že je snahou to zaviesť mierovou cestou a nie masakrami na ulici, od ktorych možno až tak ďaleko nie sme. Kohokoľvek v odbornej diskusii zmetiem zo stola a závery si obhájim, čo teda asi definitívne potvrdili tieto voľby a naznačené rozdiely. Lenže ono to napriek tomu má už svoje definovateľné problémy. Asi aj kvôli tomu, aký obrovský rozdiel a priepasť je medzi týmto projektom a tým, čo ponúkajú politici a odborníci doby.
ĎALEKO OD STREDOVEKU NIE SME
Slovensko je spoločenstvo ľudí založených na nejakých princípoch. V zásade je to konzervatívna krajina, kde sa teda politici namiesto odbornosti prezentujú nejakými ťažko definovateľnými hodnotami, spájanými najčastejsie s náboženstvom, či národom. Je to takto jednoduchšie, nemusí sa pritom veľmi rozmýšľať, pričom je ľahko spájať ľudí na spoločnom kšeftovaní, či nájsť nepriateľa a spájať ich na zle a nenávisti. Dnes vďaka existencii kooperativizmu v éteri môžeme konštatovať, že sme krajinou, kde si štátna vedecká inštitúcia dokáźe povedať závery bez zddôvodnenia a existencie argumentov. Len tak niečo strelia, čo vyhovuje politickej garnitúre na odstrel konkurencie a idú ďalej. Tam, kde nie sú pravidlá a kde si každý môže robiť prakticky čo chce, čo takéto veci asi o našej krajine potvrdzujú, tam je priestor na nespravodlivosť rôzneho typu. Tak je to v prácach, tak je to prakticky všade. V našej krajine jednoducho neexistuje žiaden bod, kde by sa dalo predložiť argumenty a fakty a tie bi bii posúdené. Asi aj preto sme v koncnom dôsledku krajinou, ktorá od podlahy funguje na hľadaní obetí frustrácie a nenávisti, plnej verejných inkvizičných popráv, na ktorých spoločnosť funguje. Už môj prvý volebný pokus, kde som do kampane vložil všetky úspory a zadĺžil sa tak. že to splácam dodnes naznačil, čomu tento projekt bude v skutočnosti čeliť. Moja zraniteľnosť spôsobila, že išlo možno o najmenej úspešnú kampaň v histórii z pohľadu vynaložených zdrojov na oboznámenie s tým, čo existuje a je pripravené do politického ringu. S istotou ale viem povedať, že už vtedy držiac ďaleko viac ako ktorýkoľvek politik doteraz. Bezpochyby aj v globálnom merítku. Mladí ľudia mi v interetovom priestore skákali po pätách a pýtali sa na všetko. Čo a ako chcem dosiahnúť, ako to zddôvodňujem. Dôležité otázky, na ktoré som ale ja už vtedy vedel najčastejšie odpovedať z voleja. Ak sa nič nenašlo, tak sa začínalo spochybňovať aj to, či jedna a jedna sú dve. Išlo v konečnom dôsledku o snahy o diskreditáciu akejsi novovytváranej spoločenskej triedy, zrejme detí novozbohatlíkov a takto sa to v mojom meste akosi valilo a dokázalo mazať aj nezmazateľné. Vznikla akási zvláštna energia, ktorá do toho ľudí ťahala. Otázkou v rámci momentálnej volebnej kampane ostáva, prečo sa to mladí dnes nepýtajú týchto politkov? Prečo sa také javy dejú vtedy, ak je vidina spoločenskej obete a inkvizičnej popravy? Aj takéto zaujímavosti prinášajú tieto voľby v kontexte s pojektom kooperativizmus, historicky prvej zddôvodnenej systémovej alternatívy. Ako sa hovorí, čas veci ukazuje a ukazuje ich asi aj v tomto kontexte.
AJ ADOLF HITLER DOBRÝM PRÍKLADOM NA STAV KRAJINY
História a aj rôzne historické kanály naznačujú, že práve konzervatívne oblasti sú zdrojom najväčších diktátorov a hrôzovládcov. Asi najlepším príkladom ešte aj našej doby je Adolf Hitler, ktorý ešte aj v rámci Nemecka začínal púť v konzervatívnom Bavorsku, kde našiel pôdorys pre svoje konanie. Dnes môžeme asi konštatovať, že konzervatívne Slovensko dokázalo naznačeným spôsobom zlikvidovať a doslova zmasakrovať prácu, ktorá obsahuje 1000 krát viac, ako celá odborná verejnosť dokáźe vyprodukovať dokopy. Kde sa jeden odvoláva na to, čo povedal druhý, aj keď obaja bez argumentov. A začína to už vo vedeckých štruktúrach, čo skutočne naznačuje momentálny stav krajiny ako takej.
BARIÉRY VSTUPU KOOPERATIVIZMU DO ÉTERU
Môžeme teda konštatovať, že kooperativizmu stojí v ceste politicko odborný establišment, ktorý si vytvoril spôsoby, ako zabrániť obyčajným ľuďom, ktorí teda v mojom prípade urobili asi prácu storočia, dostať sa do éteru. Strany ma bezddôvodne odbíjali a len zloženie kaucie pri voľbách stojí toľko, čo mňa asi stáli prvé voľby v mojom meste. Kde som to takto dostal do celého éteru mesta. Ako som tam dopadol, už som naznačil. Takže politický establišment, ktorý využíva akúsi spoločenskú túžbu po inkvizičných procesoch, majúcu azda až masovú povahu. Zaujímavý výkon a obraz kresťanského Slovenska.
ANI RYBA BY NECHCELA, ABY STE JEJ ZOBRALI VODU
Snaha o moju diskreditáciu a naznačovanie, že nehovorím pravdu v rámci mojej oblasti bola od začiatku sprevádzaná aj kresťanskou stranou, ktorá sa dnes snaží dostať do parlamentu. Od začiatku mali zjavne prsty v mojej eliminácii, ktorá bola vlastne súčasťou ich snáh o nový vzostup. Likvidácia a inkvizičná poprava, ktorá dodáva vrahom energiu. Asi aj tak hodnotím aj terajšiu kampaň a v kontexte projektu kooperativizmus a pri mojich príspevkoch sa týmto záverom netajím. No a treba pripomenúť, že sa okrem snáh o príklad ako kto má žiť, zmohli sa v rámci odborného posudku o potrebách krajiny na inú formu vypisovania šekov na získavanie eurofondov. Písať im, že sú dôkazy o tom, že bude horšie a úžera v spoločnosti sa bude zvyšovať znamená asi to, že ponúknete rybe, že jej zoberiete vodu. A dôkazy a možné riešenie nahradia najfungujúcejšim nátrojom prehlbovania úžery a neprávia, čím eurofondy napriek pekným cestám a novým stavebným projektom v konečnom dôsledku dnes bezpochyby sú.
BOJ ZA HODNOTY PRAVDY A FAKTOV, NA ČOM KOOPERATIVIZMUS STOJÍ, NEPOZNÁ HRANÍC
Z historických súvislostí len dodám, že náboženstvá boli proti snahám o sociálnu spravodlivpsť v rámci Francúzskej revolúcie, či zavádzania komunistických princípov. Čo asi o ich skutočných hodnotách niečo hovorí. Stále ich museli eliminovať, lebo svet spravodlivosti im smrdí. Ale úžera a prehblovanie neprávia, to je ich svetom a asi aj teto voľby potvrdzujú aj takéto zaujímavosti z tohto vysoko ideologického sveta. Mnohí toto nechcú počuť, možno v rámci mojej oblasti slovenského Talibanu sa mnohí konzervatívnych praktík a lynčov aj boja. Ale ak toto stojí v ceste kooperativizmu, makroekonomickému projektu, ktorému sa dnes nič nevyrovná ani z malého percenta, tak sa o tomto probléme v rámci projektu bude hovoriť nahlas. Slovenský Taliban je našťastie situovaný do iného gepolitického priestoru a šírením pravdivých informácií sa s jeho dôsledkami dá hádam niečo robiť. Boj za hodnoty pravdy, ktorý teda stojí za vznikom takéhoto projektu, jednoducho nepozná hraníc. Tak, ako som sa postavil akémukoľvek šéfovi keď som cítil neprávosť a vedel ju preukázať, čo ma často stálo možnosť na prežívanie, tak sa postavím aj svetu náboženstva, ktorý zneužil životy dobrých ľudí na ďalšie páchanie zla a prehlbovania neprávia. Aj o tom je boj za hodnoty pravdy, o tom je kooperativizmus a aj v takomto asi na Slovensku vyhrotenom pripade sa nebude brať ohlad na túto skutočnosť a pôjde sa touto cestou.
ĎALŠIE KROKY V RÁMCI PROJEKTU
Voľby teda v kontexte s existenciou projektu kooperativizmus ukázali to, čo sa od nich dalo očakávať. Nulová odbornosť, nulové riešenia problémov, všetci skúsení manažéri, ktorí vedia riadiť, vedia viesť konferencie, majú neuveriteľné životopisy, len nikto nevie povedať, čo a prečo práve takto treba robiť. Vyrastal som pri tvorbe hodnôt a taký level debility nikde nenájdete. To, čo som doteraz videl v rámci politického sveta je spoločenské dno, ktoré nemá žiadnej obdoby. Ako je možné, že takéto nešťastie vôbec vznikne a systém to vyprodukuje, aj na toto sa budeme snažiť dať odpoveď v rámci mojej pripravovanej knihy. Neviem povedať v akom časovom kontexte, keďže na mnohé veci niekedy čakám aj roky, ale asi už v najbližších mesiacoch. Snahou bude vysvetliť extrémne ťažkú problematiku existencie inkvizičných popráv tak v stredovekejšom fungovaní, o čom je asi moja krajina ako celok, ale aj v rámci kapitalistického nastavenia. Nie je to nič nové, už Marx hovoril o eliminácii tohto fenoménu zo spoločenského fungovania ako o jednom z podstatných cieľov toho, čo chcel dosiahnúť. Ale budem hľadať aj odpovede na to, že nejaké sily spojili konzervativizmus so životom napriklad Ježiša Krista, pričom dali takéto hodnoty nad hodnoty sveta faktov. Ako je to možné, čo tým sledujú prípadne ako je možné, že to spájajú s niekým, kto teda konzervatívnym životom nežil, alebo sa to o ňom aspoň nevie? Aké môžu byť ciele tohto nastavenia, ktoré teda asi veľkou mierou prispieva tomu, že kooperativizmus zostal stáť a nevie sa pohnúť? Alebo ako fungujú inkvizičné popravy, môžu byť ťahane nejakými jednotlivcami, alebo to má iný pôdorys a inú energiu? Až takéto otázky by som chcel dostať knihou do éteru a bude to teda otázka najbližšieho obdobia.
VŠETKO SA ZLIKVIDOVAŤ NEDÁ
Ľudia a spoločnosť môžu zlikvidovať jednotlivca ako osobu, možno ho obrať o možnosť na prežívanie, či zmasakrovať iné veci v jeho živote. Asi to pri takýchto snahách nie je historicky nič nové, hlavne v náboženských komunitách a čo v rámci projektu kooperativizmus je asi objektívne na stole. Možno v kontexte s jeho argumentačnou silou spôsobiť dnešnú vojnu, ktorej sa mohlo predísť. Ale nemôžu zničiť fakty, na ktorých je projekt postavený a ktoré neustále aj týmito voľbami prináša a ukazuje zrkadlo spoločnosti, ktoré by mnohí chceli zakryť a nepúšťať do éteru. Asi aj tento boj s jeho ukážkou je cieľom takejto pripravovanej knihy a asi to inou cestou ani nepôjde. Ale stále v snahe o striktné držanie sa preukázateľných faktov a prácou s nimi, na čom je teda projekt plne postavený.
ZÁVER K VOĽBÁM
Teraz týždeň pred voľbami som pôvodne zamýšľal byť v Egypte na dovolenke. Mal som zámer sa popri iných osobných povinnostiach sfotiť sa na ťave a napísať, že ťavy sa nevolia, na ťavách sa vozí. Nejaké okolnosti to zmenili a tak sa ozývam z práce v Nemecku. Takto to môžme zhodnotiť ináč. Politický establišment doby, ktorý prebehol v tejto kampani a má v rukách možnosti na odstraňovanie všetkého živého a zdravého z možnosti napojenia sa na tento svet, si samozrejme môj hlas nezaslúži. Oni si vlastne zaslúžia doživotnú basu, čo by som obhájil asi aj pred súdom, ak by ma niekto za toto vyhlásenie udal. Ale aj preto ma nikto neudá, takže to môžem takto bezproblémov povedať. Toľko k voľbám, ktorých sa ja osobne logicky nezúčastním.
Stanislav Jurčišin
autor projektu kooperativizmus, historicky prvej zddôvodnenej systémovej alternatívy
Celá debata | RSS tejto debaty