kooperativizmus

Ale veď máme demokraciu. Každý si môže robiť čo chce.! Počúvali sme často.. Slovom demokracia sa okolo nás oháňa množstvo osobností posledných 30 rokov. Každý ju však vidí po svojom. Podľa jedného je to sloboda slova, podľa iného sloboda cestovať a pracovať kde chce. Podľa tretieho je to priestor na presadzovanie nejakej ideológie, či pohľadu na svet. Každý má tu svoju demokraciu. Čo to je vlastne tá demokracia? Veľmi krátko by som chcel o tej mojej.

Tú moju som pochopil pri tvorbe hodnôt. Práve tam som dostal inšpiráciu na jej tvorbu. Inšpiráciou bolo, že za poctivé výsledky práce som v rámci tej dnešnej zvláštnej formy demokracie nedostal jesť a bol hádzaný pod most. Často zrejme ospravedlňované presadzovaním nejakej vyššie uvedenej demokracie.  Vtedy vás to naštve. Veď ťa prakticky zavraždia. Mnoho ľudí o tejto realite doby vie, len málo sa vie brániť spôsobom, ako som to robil a robím ja.

Dnes riešim nadčasové veci a problémy v pracovných procesoch ohľadom dokazovania šikany a vzájomnej úžery. Tie sú dôsledkom neprirodzených hierarchií a nastavenej formy demokracie. Nebyť toho, že mám za sebou zdôvodnenie z dnešného pohľadu nadčasový projekt, na ktorý odborníci nesiahajú, vyháňali by ma s tým na psychiatriu. Pravdupovediac mi to aj odporúčali, ibaže pri objektívnych výsledkoch práce je ťažko protiargumentovať. Vtedy funguje iba oháňanie sa inými formami demokracie, ktoré som naznačil v nadpise. Tam výsledky práce a objektívne dôkazy netreba.

Demokracia má teda rôzne podoby. Tá dnešná je trochu čudná. Premiér a ministri ukazujú na novodobých kapitalistických hyperzlodejinách v podobe kryptomien, ako ľudí zotročovať a okrádať pre vlastný prospech bez práce. Dokonca cez to poukazujú na svoje schopnosti. A potom hovoria o štátnej pomoci pre rodiny. Najprv ľudí zotročíme a potom sa budeme hrať na záchrancov ľudstva. Presne to, čo vyčítali iným. Tým predtým. Len trochu ináč robené. Nepripravení ľudia na moc a pri moci, teda to, čo ako na bežiacom páse produkuje kapitalistický režim, môžu sa oháňať dobre znejúcimi heslami. Aj tak nakoniec konajú opak, iba ich stiahne nejaká „ideologická demokracia.“

Demokracia bez empirických dôkazov a vedeckej analýzy bude stále takou, akú som teraz v skratke opísal. Bude stále iba o zlodejoch a tyranoch, ktorí sa budú hrať na záchrancov ľudstva.

Takže tá iná demokracia, ktorú som chcel naznačiť, je založená na poctivých výsledkoch práce, na poctivých vedeckých analýzach a dôkazoch a už sa jej asi nedá protiargumentovať. Dnešní politici, odborníci a média o nej dlhodobo vedia, ale čuduj sa svete, o niečom takom počuť nechcú. Poctivú prácu, poctivú tvorbu hodnôt alebo niečoho konkrétneho, osobnosti tohto  režimu nepoznajú. Robia zjavne všetko pre jej likvidáciu a nepúšťanie do éteru, aby mohli medzi sebou navzájom halucinovať o ničom a nastavovať tú svoju. Zlodejskú a tyranskú, založenú na ich mocichtivosti a bezohľadnosti.

Demokracia môže byť nakoniec len jedna. Ktorá bude tá správna?

Viac o inej demokracii na www.kooperativizmus.sk