kooperativizmus

Rozprával som sa s kandidátom na post primátora v mojom meste. Dôvod bol jednoduchý – obava z toho, čo bude. V mojej dedinskej časti mesta žije viac ako tisíc ľudí a myslím, že je menšina, ktorá nevie, na čom robím a kde sa môj projekt nachádza. Ide o dlhodobú makroekonomickú stratégiu do budúcnosti, ktorá je v zásade už v tých najvyšších vedeckých kruhoch. Práve on je však jedným z tých, ktorí to podľa všetkého nevedia, nesledujú či sledovať kvôli niečomu nechcú. Moja žiadosť o priateľstvo na sociálnych sieťach je ním ignorovaná, pričom práve tie zostávali mojím jediným komunikačným kanálom – aj keď aj tam som už dlhodobo blokovaný v možnosti reklamy, hoci stále neviem prečo. Sused má možnosť nejaké novinky v meste dostať do online rozhovorov, ktoré organizuje, ale tam sa venuje všetkému, len nie tomu čo je potrebné do politického sveta. Mával som pocit, že sa vyhýba priamemu kontaktu so mnou, aj keď na poslednej dedinskej akcii, ktorá bola síce „futbalom“, ale išlo o kampaň jeho politickej strany, sme sa krátko porozprávali a pocit sa trochu rozplynul. Tam som ale dôležité veci riešiť nechcel, preto som sa rozhodol ísť na jeho politický míting. No a z rozhovoru vyplynulo, že skutočne nevie, čo sa robí v kontexte s dlhodobou stratégiou do budúcnosti jeho suseda.

Dôvod potrebnosti takéhoto rozhovoru vyplýval aj z toho, že aj pri ňom vidím opakujúcu sa pesničku skoro všetkých, ktorí v mojom meste išli do politického ringu. Väčšina sa so mnou pri mojej kandidatúre nechcela ani baviť, a ak sa tvorili spolupráce, tak všetci sa vedeli spájať a komunikovať, ale toho, kto niečo robí na tomto poli, kvôli niečomu označovali za nechceného. Mám jednoducho objektívne obavy. Čo bude, ak sa taký sused dostane k rozdeľovaniu zdrojov a ja budem ďalej poctivo pracovať a snažiť sa prezentovať tým, čo urobím? Keď sa v tej najdôležitejšej veci v rámci politiky správa spôsobom, ktorý je minimálne na zamyslenie?

Práve Slovensko vyzerá ako dobré laboratórium na analýzu, čo je dôsledkom takého správania. Práve u nás sa totiž viacerí snažili urobiť dlhodobú víziu, ktorá by bola aj v súlade s vedeckým svetom. Ten prvý pokus v podaní jednej zo sociálnodemokratických politických strán skončil tak, že to bolo veľkolepo povedané na veľkom mítingu, ale po prvých rozhovoroch s vedcami sa od pokusu okamžite upustilo. Ten druhý, ktorý sa udial tohto roku, skončil trochu lepšie – už aj niečo ponúkli. Dokument, na ktorom malo pracovať vraj viac ako 300 vedcov. Ale o riešení podstatných problémov (nerovnosti, dlhy či demokratické princípy) a podaní technických súvislostí, ako ich adresovať, ani chýru, ani slychu. Pekne napísaný a svojím spôsobom asi aj pravdivý dokument, ktorý vedci asi majú prečo schváliť a neklame, ale stále len na politickú objednávku a kvôli niečomu vyhýbajúci sa najdôležitejším výzvam doby. Mimochodom, ponúkol som sa na pomoc, keďže niečo také robím, a na druhej strane potrebujem aj nejaké zdroje. Iný pohľad, ktorý, dovolím si povedať, cieli na tie najdôležitejšie výzvy, ich zjavne nezaujal.

Reakcie režimu na niečo také teda nie sú niečím ojedinelým, a aj sused v rámci dedinskej časti sa v našom osobnom rozhovore snažil použiť argument: „veď aj iní“. Tým chcel asi ospravedlniť jeho správanie. Ten mi príde dosť smiešny, ale v zásade má pravdu – aj iní sa správajú presne tak ako on. Aj preto asi práve on je jeden z mála, ktorí boli vybraní, aby vstúpili do politického ringu. Nie cez nejaké výsledky práce, čo by možno nejakí ľudia objektívne očakávali. Tomu veľmi nerozumie ani on. Aj on ide len s dobou a v predvolebnom boji si urobí fotéčku a videjko, ako sedí v bagri, a svoje schopnosti ponúka takýmto spôsobom. Ak by vedel, čo stojí za tvorbou niečoho, asi by sa správal inak. Ale ani on to nevie. A z rozhovoru to jasne vyplynulo.

Mám vážne obavy o svoju bezpečnosť, ako aj o bezpečnosť mojej rodiny. Ideme do doby, keď sa zhora dokážu robiť takéto veci, keď zdroje pôjdu všetkým, len nie tým, ktorí niečo urobia. A ak ja sa budem snažiť niečo urobiť, ak bude rozhodovať on, bude to problém. Ja sa v tomto režime k zdrojom nedostanem. Čo ak aj členovia mojej rodiny budú chcieť žiť poctivým životom a hľadať spôsoby ako tvoriť hodnoty bez poklonkovania sa (čo je mimochodom jediný spôsob ako vytvoriť projekt, na ktorom pracujem) a prinášať konkrétne a hmatateľné výsledky práce? A on bude zhora rozhodovať čo je a čo nie je výsledok práce? Keď z rozhovoru vyplynulo, že si to nevie ani len predstaviť, a to zjavne nielen v rámci politiky?

Pri pravdivosti hypotézy odpoveď na dôvody nenávisti voči kresťanom?

Na záver asi posledné myšlienky z takého stretnutia s politikmi hlavnej kresťanskej strany v našom politickom priestore. Ak by sa potvrdila hypotéza, že jeho „nevedomosť“ o projekte, ktorý robí viacmenej jeho sused, nesúvisí s nejakým náhodným nevšimnutím si, ako mi bolo povedané, môžeme ukázať hrozby takého spájania sa kresťanov, ktorí si v spoločnosti nájdu terč, ktorý bude ignorovaný, a oni sa budú spájať. Tento mechanizmus spájania sa cez robenie zla niekomu je vedou dobre opísaný jav (scapegoating a ostrakizmus), čiže vieme, že to je možné a existuje to. Nechcem tu filozofovať nad tým, ako potom vzniká spoločenská energia. Len konštatujem, že by to pri pravdivej hypotéze zjavne robili. V takom prípade by dnešní kresťania priamo v mojom meste mohli byť dobrým príkladom na ukážku, prečo boli v minulosti nenávidení a mnohé štruktúry ich považovali za hrozbu. Lebo moja oblasť je pod ich veľkým vplyvom a tomu sa nevyhneme. Potom by to mohla byť dobrá ukážka, ako úplne popierajú aj základné princípy ich viery, ktoré by mali byť založené na zastavení eliminácií jednotlivcov zo spoločnosti, nie na pravom opaku. Keďže sa zdá, že na takých fungujú a kvôli niečomu ich potrebujú. Že ich spájanie sa je vlastne o tom.

Rozhovor s mojím susedom bol však priateľský. Priznám sa, plánoval som ísť ďalej vo svojej otázke na našu interakciu cez Facebook, keď som chcel, aby mi ukázal, či aj iným ľuďom takto „zabudol“. Tam som nezašiel, možno aj preto ostal náš rozhovor v takomto duchu a ja som sa pokúsil mu uveriť. Ak by bolo jeho konanie vedomé a má na to nejaký svoj argument, predo mnou ho nepovedal. Možno tuší, že by bol ľahko negovateľný a také veci dobre fungujú len poza chrbát. Lebo ak by sa povedalo B, tak ja by som mohol povedať A, čo tomu predchádzalo a už by mohlo byť po argumente. Možno aj preto to ostalo priateľské, ale asi tak to je lepšie. Na druhej strane aj po dvoch dňoch od nášho rozhovoru problém so zlou komunikáciou, ktorá mu bránila dozvedieť sa niečo o bojoch na zrejme najväčšej frontovej línii dlhodobých stratégií, nevyriešil. A zjavne sa ospravedlňoval, že súkromnú stránku používa len sporadicky a okamžite to napraví. Po mojom menšom príhovore jasne uznal, že je to asi na politika vhodné a správne. Bavili sme sa spolu viac ako pol hodinu len dvaja a asi si ma zapamätal. Z mítingu som odišiel, potom sa konali len ankety, v akom poradí majú plniť svoje sľuby a tam by som už asi nezapadol. Hlavne ak tam mali sľuby, ktoré splniť vlastne nevie a môj projekt mu môže pomôcť, čo v rámci rozhovoru z môjho pohľadu pochopil. Svoje slovo nedodržal a hovoril mi to presvedčivo a do očí, tak neviem, čo si mám o tom celom myslieť.

Sused do politického ringu doby asi zapadne, to tu spochybňovať nechcem. Nevie, čo je to tvorba hodnôt, nevie, aký je rozdiel medzi niečo robiť a niečo urobiť. Sľuby si plní asi tak, ako som naznačil. Zaujíma ho všetko, len nie to, čo je dôležitým pre budúcnosť. Jedným z naznačených argumentov bolo dokonca aj to, že už si to raz vypočul pred ôsmimi rokmi a že mu to stačilo. To je dosť zaujímavý a vysoko „progresívno-dynamický“ postoj. Ja sa trápim niekde na vedeckých konferenciách po Ríme, roky práce k tomu za vlastné, ale mali by sme šéfa, ktorý to zabalil už pred ôsmimi rokmi a mimochodom odvtedy na nič neprišiel. To by som dopadol v takej spoločnosti. Jeho predseda, ktorému som osobne projekt predložil a upozorňoval na vedecky preukázateľné hrozby, sa dnes bicykluje a fúrikuje namiesto toho, aby cielil na to, čo treba robiť, aby bolo lepšie. Keď bol mladý, tak namiesto fúrikovania a bicyklovania sa pchal do politiky. Teraz je starší a keď je vo funkcii, tak robí zase pravý opak. Potom vypísal niekoľko šekov na eurofondy, a to považuje za schopnosť niečo robiť, keďže politici dnes nemusia viac. Toto je asi len obrazom, ako to tam vyzerá, a asi aj dôvodom, prečo ľudia, ktorí chcú tvoriť objektívne hodnoty, končia v takomto režime rozdávania peňazí zhora na úplnej periférii bez možnosti sa čo len pohnúť. Takže zapadne tam, ako aj celá taká štruktúra. Len ak to robí už sused a správa sa podľa akejsi šablóny štruktúr režimu, už je to na moju reakciu a na pováženie. Na hľadanie príčin takéhoto konania.

V mojom poslednom článku som poukazoval na svojvoľnú interpretáciu demokracie štruktúrami, ktoré na ňu rozdeľujú milióny aj z našich daní. Ktoré nezobrali fakt, že tu existuje aj veda a tá môže tento pojem vidieť z rôznych iných perspektív. Keď nezobrali fakt, že demokracia nemusí byť len záujem nejakých vplyvných skupín, ale napríklad aj to, koľko ľudia zarobia, akú majú šancu si za to kúpiť byt, ako je s nimi zaobchádzané štruktúrami a aká je šanca na nejakú sebarealizáciu. Na takú, pripomínam vedecky interpretovanú, demokraciu nedajú ani cent. Ako záver toho ma osobne nenapadá nič iné, len to, že podpora demokracie potom znamená podporu majdanov. Podobne je to však so svojvoľnou interpretáciou Boha, ktorý bol takou štruktúrou, ako je susedova, zobraný na vytvorenie takto fungujúcej mašinérie, ako som predložil. Aj to naše kresťanstvo má nejaký príbeh, ktorý minimálne naznačuje, že by sa malo bojovať proti likvidácii jednotlivcov v spoločnosti len preto, že sú možno nebezpeční pre mocenské štruktúry. Čo môže spájať oba tieto subjektívne interpretácie? Že v konečnom dôsledku môžu v skutočnosti konať a spôsobovať úplne pravý opak toho, čo proklamujú a kvôli čomu vznikli?

Možno takto dostávame aj odpoveď na historicky zdokumentovanú nenávisť voči spôsobu spájania sa či správania kresťanov a jeho dôsledkom. Ak by sa moje hypotézy potvrdili a oni v spoločnosti potrebujú riešiť nejaké inkvizičné procesy, ktoré takto môžu viesť cez rozdávanie miliónov zhora, tak tá nenávisť mohla byť opodstatnená. Ak raz niekto túži po takýchto veciach, ťažko do jeho hlavy dostanete konštruktívne riešenie, to je ako s drogou. Vtedy človek rozmýšľa len nad ďalšou dávkou, aby naplnil svoje túžby. Ale toto asi bude širší spoločenský problém, asi to nie je len o takých komunitách, len tí dostali príbeh, ktorý im naznačuje, že sa majú nejako správať.

Toto by však vysvetľovalo aj to, prečo sa tak húževnato bránia myšlienkam spravodlivosti, ekonomickej demokracie a konkrétne môjmu projektu. Nová situácia by im znemožnila konať takéto popravy a museli by preukazovať v živote aj nejaké iné schopnosti okrem takéhoto spájania sa a vypisovania šekov. Potom kto vie, či by vedeli udržať ovečky, alebo v tomto prípade voličov, pokope. Mimochodom komunisti napriek svojim chybám išli cestou zamedzenia takýchto popráv priamo v ekonomickom živote. Prečo ich tak viaceré kruhy dlhodobo  nenávideli, a to zjavne aj predtým, ako sa dopustili nejakých neprávostí? Bolo to skutočne kvôli komunistickým myšlienkam ako takým, alebo kvôli niečomu inému?  Kvôli spomenutej droge, na ktorú si nejaké kruhy zvykli a ak im ju chcete zobrať, tak sa hádžu o zem a vymýšľajú aj nemožné, aby sa dostali k dávke? V tejto nenávisti sú dnešní novodobí liberáli a často hlavní zástancovia režimu doby, ale aj tí, ktorí si hovoria praví kresťania a nasledovníci Boha, ktorého zneužívajú na mocenské účely, akosi veľmi podobní fašistom. Aj keď nechcem spochybňovať nejaké pozitíva aj týchto smerov, avšak…?

Každopádne, ak sa pozrieme na takéto fakty, ostáva otázkou, či tí komunisti v minulosti nemali predsa len v niečom pravdu a či si neuvedomovali hrozby, ktoré teraz predkladám priamo z praktického života a toho, ako to vyzerá dnes. Aj keď so spôsobmi ich konania nemusím súhlasiť, predsa len minimálne tá obava mohla mať objektívne príčiny. Ďalšia len hypotetická otázka, nebudem na to dávať odpoveď.