kooperativizmus

Vyštudoval som vysokú školu, po ktorej ma osud priviedol k cestovaniu a rôznym aktivitám. Po nejakom čase som popri jednoduchých prácach začal chápať dôsledky nekompetentného riadenia na výkonnosť jednotlivcov či kolektívov, čo ma ako vyštudovaného makroekonóma fascinovalo a po dlhodobom cestovaní a rôznych typoch prác moje poznatky viedli k takému nadhľadu nad pracovnými a asi aj spoločenskými procesmi, že som po niekoľkomesačnom úsilí dokázal navrhnúť alternatívu ku kapitalizmu. Dnes sa na to ľudia pozerajú rôzne, avšak tento návrh som už aj zdôvodnil a už to skutočne vyzerá tak, že ma moje skúsenosti dostali ďalej ako akéhokoľvek ekonóma, alebo niekoho, kto sa snažil riešiť spoločenské problémy. Zdôvodnená makroekonomická stratégia tým asi logicky skutočne je.

O tom však nie je tento blog. Tieto tvrdenia, akokoľvek vyzerajú povýšenecky alebo sebavedomo, sú jednoducho nepopierateľným faktom, z ktorého sa ma pokúšalo dostať mnoho ľudí, ale asi sa to skutočne nedá. Asi tá pravda bude na tej mojej strane, môj prístup bol a je asi založený na poctivom vnímaní reality okolo seba a neustále sa snažím veci podať v kvantifikovateľných a overiteľných faktoch. Jednoducho používam zdravý sedliacky rozum a asi som mal predispozície vnímať a riešiť takéto veci.

Tento príspevok je však predsa o inom. V živote som prechádzal rôznymi aktivitami a živil sa rôznymi vecami. Od stavebníctva, poľnohospodárstva, kolektívneho športu, čašníka, barmana či aj ako projektový manažér. Niečo o tom svete už asi viem a stretával som sa a pracoval s mnohými ľuďmi v asi všetkých častiach sveta, ako aj rôznych typoch vyspelosti civizácií alebo spoločností. Musím priznať, že pri mojom predieraní sa a snahe o udržanie si vnútornej slobody, bez ktorej by som teda asi nič komplikované riešiť nemohol, mával som často konflikty. Tie si tento system a spôsob riadenia, ku ktorému ešte dojdem, jednoducho vynucuje. Bez toho by som neprinášal žiadne výsledky, s ktorými som neskôr mával.

Relatívne zdravý sedliacky rozum som však evidoval všade. Žijeme v úžerníckej dobe a úžerníckom systéme, preto sa človek stretáva s rôznymi podlosťami a klamstvami, na ktorých je dnešná doba prakticky založená. Všade to však bolo v norme, akosi to správanie bolo často pochopiteľné aj z druhej strany, kým som sa nedostal do politických diskusií a začal aktívne riešiť tento svet. S takýmto výsledkom naberania mojich skúseností musím jednoducho tam. No a tam je vám to milí priatelia, veľmi zaujímavé.

Najprv som sa tešil, že s takouto snahou a prácou, ktorá bola prakticky už po roku v dosť zaujímavom štádiu, napojím sa na nejakú politickú stranu a asi nájdem tak spôsob obživy, ako aj sebarealizácie. No ale kdeže. Politické strany nejaké snahy o program, nedajbože demokraciu alebo preukazovanie cez zdravý sedliacký rozum, nezaujímajú. S touto prácou som sa stal prakticky niekým, kto ak prejde do diskusií, tak to tam už zrejme poriadne prevetrá. Preto som mohol tak snívať o nejakej pomoci od niekoho, koho to mala byť absolútna povinnosť vzhľadom na nejakú spoločenskú funkciu.

Tak som sa rrozhodol, že to skúsim sám, cez komunálne voľby a to s cieľom mať možnosť fungovať doma na Slovensku a presadzovať tento produkt cez parlamentnú politiku. No a tam som sa vám milí priatelia stretol so zaujímavými vecami. Kým do tejto fázy života som mal pocit, že sa nachádzam v tej istej galaxii a na tom istom mieste ako moji planetárni bratia a sestry, teraz som o tom začínal mať pochybnosti.

Aj väčšina filmov, ktoré sa zaoberajú možnými stretnutiami s mimozemšťanmi, predpokladá veľké problémy s poznaním cudzích, alebo nepoznaných telies okolo nás. Aj mne to teda trvalo. Ibaže som do mojej kempane dal prakticky všetku svoju energiu a prostriedky a takéto spoznanie reality človeka jednak zhnusí, jednak potrebuje čas na zvyknutie si existencie aj takejto formy života okolo nás.

Z môjho program a preukázateľných praktických skúseností, ktoré sú z pohľadu levelu dnešnej politiky vlastne tiež ako z inej galaxie, ma samozrejme nikto nedostal. Tam neskrývam nič a veci sú obhájiteľné. Avšak spôsoby, ku ktorým sa jedinci vyjadrujúci sa k dôležitým témam uchyľujú, sú z môjho pohľadu buď na diagnózu, alebo pri hlbšom zamýšľaní sa and dôsledkami takýchto činov v dnešnej dobe možno aj na basu. Jednoducho po čase som prestal mať pocit, že ľudia vyjadrujúci sa k takýmto závažným témam patria medzi normálne uvažujúcich.

Najsmutnejšie je, keď vás niekto odhodí a vysmeje rovno bez akéhokoľvek zamýšľania sa. Mať program, ktorý sa skladá z dvoch bodov, ktoré buď preukázateľne fungovali alebo fungujú a ktorých kombinácia ešte eliminuje riziká na možnú nefunkčnosť, mať program, ktorý doslova vyrieši problémy sociálneho štátu ako aj kapitalistickej úžery vo všeobecnosti, mať program, ktorý sa dá zavádzať mierumilovnou cestou, mať program, ktorý som dokázal ešte aj nepriamo empiricky zdôvodniť je niečo, čo ma oprávňuje hovoriť o fantastickej, v dnešnej dobe minimálne nadštandardnej práci. Takúto prácu však v dnešnej dobe aj tzv. ekonomické osobnosti alebo učení ľudia vysmejú ako prácu niekoho zo základnej či strednej školy. Na otázku, ako vyzerá práca odborníka, ktorá obsahuje takéto atribúty, tam už odpovedať nevie nikto. Lebo niečo take odborník urobiť nevie. Odborník nikdy nesondoval ako sa cíti pracujúci človek a tvorca hodnôt. Odborník nikdy poctivo nepracoval. Odborníka vytvoril tento system, dal mu kariéru, často napíše nejakú odbornú publikáciu, ktorá má síce stovky strán, ale ani hlavy ani paty a o riešeniach ani chýru, ani slychu. Ja som toto všetko dokázal iba v sto stranách, menej odborným jazykom, to predsa nemôžeme uznávať. Neuveriteľná doba. Nevídané a neslýchané. Doteraz som sa živil poctivou prácou a neustále som bol zameraný na výsledky, teraz musím jednať s dementmi. Lebo som sa dostal až do politickej sféry, alebo do snáh o tieto diskusie.

V poslednej diskusii pri mojom poslednom blogu(na stranke sme.sk), kde som naznačoval, že ako človeka a jedinca ma zo Slovenska zrejme sánkujú preč, moje myšlienky a prácu uz tichým spôsobom preberajú novodobé osobnosti, som sa dostal do jedného dlhšieho rozhovoru v rámci diskusií. Pánko, ktorý vedel navonok rozumne argumentovať, najprv povie, že ekonomická demokracia nie je žiaden nový pojem a riešili ho už v 19. storočí. Samozrejme po čase mu ukážem, že absolútne netuší o čom hovorí, že vtedy sa riešit to, čo riešim ja, určite neriešilo. Nie a nie ho odbyť. Jednoducho som vôl. Lebo niečo podám takto jednducho a namýšlam si, že je to v podstate riešenie. Nechápe, že celá banda ekonómov a politikov halucinujúcich a “odborne” artikulujúcich v médiach, nedokázala niečo tak jednoduché navrhnúť. Som jednoducho tupec, ktorý si vymýšla a urobí prácu na úrovni stredoškoláka. Moja práca vraj dokonca neobsahuje žiadne argumenty, čo aj podrobnejšie hovorí, keď mu nejaké podávam. Nakoniec z neho vyjde, že voľby nie sú znakom, že štát nie je založený na absolútnej moci. To nie je argument. Kapitalizmus aj keď dokázateľne vedie k prehlbovaniu rozdielov medzi bohatými a chudobnými v prospech a to doslova nezastaviteľným a automatickým mechanizmom, aj popri fakte, že je založený na fungovaní tzv. kapitalistických, na absolútnej moci založených a centrálne riadených spoločnostiach, nemá znaky absolútnej moci. Prerozdeľovanie spoločných zdrojov cez verejne kontrolovateľné kooperatívy nie je znakom zabezpečenia stransparentnenia tokov a boja proti korupcii systému. Jednoducho argumenty, ktoré sú pre z môjho pohľadu príčetného obyvateľa tejto planéty fungujúceho v trojrozmernom priestore argumentmi, takýto navonok inteligentný jedinec dokáže negovať. Toto nie sú preukázateľné veci. A prakticky takto vyzerajú a vyzerali všetky doterajšie debaty o tejto veci. V tejto sfére človek nevie, či je stále na tejto planéte. Politikov zaujíma všetko, len program nie. Vedia sa hrať na kresťanov, liberálov, hovoriť o LGBTI, ale o ekonomickom raste a pracovných procesoch netušia absolútne nič.

V rámci tvorby hodnôt som sa jednoducho s až takýmito javmi nestretával a takýto jedinci vyzerajú navonok inteligentne a vedia inteligentne artikulovať alebo vyjadrovať sa. Kým ich neprečistíte hlbšie a neukážete ich skutočnú inteligenciu a mentálny stav. V prípade môjho projektu nakoniec stačí otázka, aby niekto ukázal nejakú podobnú prácu a takto ma vyviedol z toho, že som sa dostal tam, kde som sa dostal. Myslím, že aj vymyslieť modelovú situáciu na možnosť manipulovať s presvedčivejšími argumentmi s akými chcem presadiť tento program, bude veľmi ťažké. Skôr aj to bude nemožné.

Je skutočne možné, že sa dostávame do doby debility alebo bezbrehej arogancie a bezcharakterného prístupu. Osobnosti vyjadrujúce sa k ekonomickým procesom, o čom je moja práca, sa rodia buď v bankách, treťom sektore, alebo na ministerstvách. Alebo sú to asi deti novodových zbohatlíkov, neviem. Poctivej práci a nedajbože nejakým analýzam v rámci tvorby hodnôt, prakticky nepričuchli.

Banky sú inštitúcie, ktoré žijú doslova z úžery voči spoločnosti. Zarábajú automaticky na požičiavaní peňazí a aj podľa toho vznikajú ich vnútorné hierarchie. Mne ako skúsenému človeku z oblasti služieb a priamemu kontaktu zo zákazníkmi stačí, že vidím vystresované tetky v mojej pobočke, ktoré by chceli ešte predať nejakú poistku alebo ďalší produkt. Atmosféra strachu je v týchto inštitúciách zabudovaná od podlahy. Keď som v rámci volieb mal protikandidáta alebo ľudí, ktorí sú produktom tohto zaujímavého sveta, tak namiesto odborných debát utekali do sadenia stromčekov, alebo sa žehnali a ešte v dnešnej dobe zneužívali túto mnoho storočí fungujúciu úžernícku ideológiu baženia po moci, nenávisti a podlosti na zabíjanie a ruinovanie života okolo nás(mimochodom tento podporný a vysokoefektívny bod kapitalistickej úžery sa využíva na likvidáciu ľudí aj v iných oblastiach). Poprípade mi niektorí v priamej konfrontácii mne iba prikyvovali a poza chrbát hovorili o mojej stredoškolskej práci. Zaujímaví to odborníci doby. A takto je formovaná hierarchia v kapitalizme. Úžera zhora a keďže každá ryba smrdí od hlavy, tak aj táto kapitalistická smrdí od nej. Len to treba povedať cez zdravý rozum.

Tretí sector je prakticky v rukách bankárov. Ani tie ministerstvá nie je najväčšia výhra. Zaujímavé je, že ak sa ide človek s celoživotnými skúsenosťami z tvorby skutočných hodnôt vyjadrovať k veciam, ktoré aspoň zažil a má z čoho čerpať, ktorý podá nejaký návrh aj keď nie navonok odborným, prešpekulovaným jazykom, tak ho odstránia, nedajú mu šancu a z mojich skúseností, ktoré som podal knižne vyplýva, že taký v dnešnej dobe by mal skončiť pod mostom, lebo je asi nepríčetný. Lebo on chce v politike, tak ako je zo života zvyknutý, niečo riešiť a aj si to dokonca zdôvodňuje, čo je už nedosiahnuteľná méta v tomto bordeli. Lebo on do sto strán dokáže vtlačit to, prečo takým smerom, ako to má vyzerať a ako sa k tomu dostať. Veď tí naši skutoční odborníci píšu tisicstranové eseje a ešte sa nedostali ani k tej prvej otázke. Zaujímavé. Lebo pre neho je biela bielou a čierna čiernou a nechce and tým filozofovať, ale ide ďalej.

Ideme do zlej doby. Medzi nami chodia ľudia, ktorí sa učia manipulácii, vedia zaujímavo argumentovať, ide však o bezcharaktérnych hlupákov a často asi končia v politike. Ale našťastie som sa v živote uistil že nie vo všetkých sférach je demencia základom myslenia. V politike však tak tomu určite je. Tam som sa stretol s mimozemským spôsobom života, spôsobuje utrpenie na tejto zemi a s tým je potrebné niečo robiť. Mimozemský spôsob života je dobrou skúsenosťou, ale je potrebné tam dostať ľudí z tejto planéty.

Práca zdokumentovaná na webe, ktorý sa dá nájsť cez prehliadač pri názve programu kooperativizmus. Priamy link vzhľadom na vnútorné pravidlá blogu pridať nemôžem.