Akoby platilo, že ak začalo ísť o majetkové pomery a chcelo sa ísť cestou k demokratizácii ekonomického prostredia, vtedy sa najvyšší rozzúrili a veci zastavili. Píše dnes literatúra aj na margo udalostí vo Švédsku v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia. Práve vtedy stála Európa na križovatke. Buď sa pôjde demokratizáciou, alebo sa uvoľnia ruky kapitalistom. Kapitalisti tento nerovný boj vyhrali. Uverilo sa, že ak sa dá jednému veľa a veľkú moc, prinesie to blaho spoločnosti. Trendy za posledných 30-40 rokov hovoria jasnou rečou. Ideme cestou do apokalypsy a ideme tam míľovými krokmi. Viera v túto kauzalitu sa ukázala ako falošná. Kauzalitu, na ktorej je postavený celý kapitalistický mechanizmus a prakticky celý jeho odborný svet. Nič viac vlastne za nimi nie je.
Takto sa zamietlo napríklad s tzv. Meidnerovým plánom, ktorý bol v tom období na stole práve vo Švédsku. Jeden z doteraz najlepšie pripravených plánov, ktorým sa chcela zavádzať ekonomická demokracia. Mali sa vytvoriť zamestnanecké fondy, ktoré budú neskôr slúžiť na skupovanie kapitalistických spoločností s cieľom vytvárať iné. Založená na demokracii. Niekomu to vadilo. Podobné pokusy boli likvidované naprieč Európou. Išlo o globálne trendy, kde začal kapitalista vystrájať po rokoch utlmenia jeho moci v povojnovom období. Ale ten Švédsky model bol jeden z doteraz najlepšie pripravených, aj keď sa ho implementovať nepodarilo.
Na východe Slovenska sa dnes ponúka historicky najviac pripravená a zdôvodnená alternatíva smerom k demokratizácii. Odborníci, ktorí vychádzajú zo sveta viery v nepoškvrnenosť kapitalistu o ňom klamú a zavádzajú. Dnes je ale vo forme komplexného systémového návrhu ktorý je zdôvodnený z akejkoľvek strany. Mierumilovná cesta, ktorú si vlastne nikto nevšimne. Historické a empirické zdôvodnenie. Konečne niečo priechodné v odborných diskusiách. No a stavajú sa mu do cesty. Igor, Rišo, ale aj iné myšlienkové esá, ktoré riadia túto krajinu a hrajú v skutočnosti v prospech bohatých, robia a šíria zlo aj na východe. Stavajú sa mu do cesty, aj keď o ňom dobre vedia. Musia projekt odstrániť z cesty, lebo diskusie s nim ukážu ich mentálnu výbavu a to, akú genocídu páchajú na vlastnom národe. Chcú, aby 30 rokov trvajúca devastácia spoločnosti bola dokonaná. A taký švédsky kapitalista, ktorý už pred nejakým časom niečo zo sveta zniesol a dnes je výsledky aj jeho konania vidieť asi najlepšie a to na mnohých frontoch spoločenského života, našim mysliteľom a povedzme už preukázateľným novodobým zavádzačom a klamárom, v tom môže chcieť pomáhať.
Mať na východe prácu v kontexte s novou automobilkou Volvo je dobré a každý to chce. Len aby za tou prácou nebolo ďalšie ľudské nešťastie. Aby nás tu niekto nepodplácal. Dnes je to na rozdiel od Meidnerovo plánu a iných pokusov sedemdesiatych rokov ale zistiteľné. V odborných diskusiách, ktorým sa tieto produkty režimu, tak vehementne bránia. Produkty režimu ktoré sa na viac ako na podlizovanie niekomu, komu sa dala absolútna moc a následné organizované zapredávanie národa, nezmôžu. A zrejme aj podkopávania nôh tým, ktorí niečo v spoločnosti robia. Po vzore kapitalistického drancovania. Aby toto nebola zase nejaká pasca, ktorá by sa len opakovala. Ak áno, dnes je skutočne preukázateľná.
Viac na www.kooperativizmus.sk